Dobrá rada stojí groš :), Dobré rady, Nezaradené

Ako som prišiel nielen o počítač

Najcennejšia skúsenosť je tá ktorú zažijete na vlastnej koži. Ukradli mi počítač! Ale tak šikovne, drzo a na chrapúňa že nad tým rozum ostáva stáť.

Čo sa vlastne stalo?

Bol som s dvomi obchodnými partnermi – kolegami Janou a Vilom na školení v Bratislave. Školenie bolo zaujímavé a dozvedeli sme sa veľa noviniek. Vilo neklamal. Na desiatu boli perfektné chlebíčky. O tretej sme nastúpili do môjho auta a vydali sa na cestu domov. Najprv som si dal do kufra (vľavo dozadu) moju tašku s počítačom. Potom si zložili veci aj kolegovia. Jana mala iba jednu tašku a Vilo dve.

Cestou som sa ešte zastavil v Pezinku u zákazníka. Vilo ma ešte správne upozornil aby som stiahol plato na kufri aby nás náhodou nevykradli. Spolucestujúci ma zatiaľ čakali v kaviarni pri vstupe do nákupného centra. Za 20 minút sme už kráčali k autu. Mal som vypísaný servisný záznam. Otvoril som kufor a stiahol pláto. Bol som lenivý ho dať do tašky k počítaču, tak som ho dal na vysávač, ktorý nosím v pravom zadnom rohu auta. Následne si Jana dala do auta svoju tašku a už sme boli cestách.

Auto nebolo poškodené, zamknuté a keď som si odkladal servisný list tak tam moja taška s počítačom bola.

Chvíľu pred šiestou sme došli k domu kde býva Vilo a Jana tu mala zaparkované auto. Rozlúčil som sa s nimi ešte v aute a vystúpili sme, že si zoberú veci. Otvoril som im kufor, zobrali si svoje veci, odstúpili od auta, ja som ho zabuchol a ešte raz sa rozlúčil že sa vidíme na ďalšom školení o týždeň.

Nešiel som priamou cestou domov. Ešte ma čakal jeden zákazník. Zaparkoval som do dvora a ohlásil sa. Počítač som kufra nevyberal. Vybavený za 5 minút som odchádzal s miskou sladkých hrušiek. Auto bolo zamknuté a nepoškodené. Vycúval som si a za ďalších 5 minút som vykladal veci z auta. Najprv bundu. Zvítal som sa deťmi a išiel som si pre počítač.

Otvorím kufor a ako pozerám, tak pozerám – taška s počítačom nikde. Len letáky zo školenia, vysávač a vypísaný servisný list. Nič viac. Zmocnila sa ma panika. Kde mám počítač, veď som si ho bral so sebou!

Prvé čo ma napadlo, že ho omylom vyložili moji spolucestujúci. Volám Vilovi či nemá môj počítač. 20 minút po tom čo som ho vyložil pred domom.

Vilo ho nemá! Bral so sebou iba svoje dve tašky. A že zavolá Jane, či ho nemá ona v aute. Po chvíli mi oznámil katastrofálnu správu. Ani Jana ho nemá. „Nenechal si si ho na školení?“ spýtal sa ma Vilo.

„Jasné že nie. Istotne som si ho dával do kufra.“ bol som si istý. Napadlo ma už iba jedno. Moju tašku omylom vyložili moji spolujazdci. Hneď som volal Vilovi, že si idem pre počítač. Ale veľké bolo moje prekvapenie, keď som zistil že ho nemá ani Vilo a ani Jana.

OKRADLI MA!

Zdieľajte tento príspevok a dúfam že mi pomôžete nájsť môj ukradnutý počítač. Možno si zlodej uvedomí svoj skutok a dostanem vianočný darček predčasne. Už som sa s ním rozlúčil a „oplakal“. Ale veľmi rád odmením poctivého nálezcu.


Tiez sa Vam moze pacit