Dobrá rada stojí groš :), Dobré rady, Nezaradené

Ako som prišiel nielen o počítač – krištáľova guľa

Ľudová sestra má schopnosť vidieť veci ako v krištáľovej guli. Už sa jej podarilo nájsť stratené či zabudnuté veci a osoby. Môžete mať na to názor akýkoľvek, ale výsledky hovoria za seba. Mať jasnovidca na svojej strane je nezanedbateľná výhoda. Informácie, ktoré som dostal, ma prekvapili a posadili…

„Sestra povedala že vidí šedý notebook v šedej taške,“ bola prvá informácia ktorú som dostal z krištáľovej gule.

Prvá časť ako som prišiel nielen o počítač

Čo sa stalo? Kedy som zistil že nemám počítač?

druhá časť miniseriálu

Spomienky ožívajú – kde mam počítač?

Sestra mala pravdu – čiastočne. Počítač je šedý, ale mal som ho v čiernej taške. Možno mala pravdu úplne a počítač už bol preložený do šedej tašky. Tiež povedala že o počítač som prišiel , keď som presadal. Veď ja som predsa nikde nepresadal. V BA sme sadli do auta, v PK si dali prestávku na 20 minút a šup do PD. Tu vyložil spolucestujúcich a ešte 5 minút u zákazníka.

Ľuďovi som vysvetlil situáciu podobne ako v prvej časti tohto miniseriálu so žiadosťou o ešte jeden telefonát do Francúzska. Na ďalšie infošky z krištáľovej gule som si musel chvíľu počkať. Za polhodinu mi Ľudo položil otázku ako vyzeral ten chlap čo bol so mnou. Nechcel som mu napovedať, tak som odpovedal otázkou nech mi povie on, čo sa dozvedel…

Vysoký okolo 180cm, ani chudý, ani tučný s pupkom. Tiež mi odkázala že o počítač som nedošiel kvôli finančnému prospechu zlodeja, ale zo závisti a teda len preto, aby mi urobil zle.

Taký všeobecný popis, ktorý sa hodí na 50 % populácie – zľahka by sa hodil aj na mňa. Táto informácia ma ale naozaj zarazila. V aute sme sa rozprávali s Vilom o našej fyzickej kondícii ako dlhodobých itčkárov. Vilo na seba prezradil že meria 182 cm a aktuálne má 93 kilo. Ale že bola už aj doba keď mal 103 kilo, pričom mu to všetko ide iba do pupku.

Dal som Vilovi ešte jednu šancu. Vo štvrtok som mu zavolal, že nech ešte raz pozrie doma moju tašku. Že mi to inak nevychádza. Len že tú tašku aj s počítačom musel zobrať on. Jeho reakcia ma prekvapila. Poslal ma do p… Že ako si to môžem myslieť. Že on by mi to nikdy neurobil a tak. A to bolo posledný krát čo som s Vilom telefonoval. Odvtedy nedvíhal mobil ani neodpisoval. Necítil som sa príjemne a dúfam že ani Vilo. Pochopil som že moja posledná šanca dostať sa k počítaču sa rozplynula vo vetre…

S Vilom sa poznáme cez školenia Money S3, kde sme všetci traja certifikovaní partneri. Stretávame sa tak 3x do roka a zavoláme si v prípade potreby. Nie sme kamaráti a nechodíme spolu ani na pivo. V podstate sme si cudzí ľudia, ktorí sa poznajú.

Volal som aj Jane a zdôveril som sa jej s mojím podozrením, že počítač mi zobral Vilo. Jana sa s Vilom pozná už 20 rokov a moje podozrenie ju naozaj prekvapilo. Prišlo jej to veľmi nepravdepodobné. Keď som vytiahol infošky z krištáľovej gule – zaváhala, ale stále je presvedčená, že Vilo by nikdy nikomu nič neukradol. Tak teda prečo ja?